Ako išlo virio Corono na vandrovku do sveta

Autor: Ivan Jurovčík | 8.4.2020 o 9:30 | Karma článku: 1,43 | Prečítané:  240x

Poviedka pre dospelých. Indície? scifi? realita?  Autor: MUDr. Ivan Jurovčík, Trnava  

Milí ľudia, kde bolo tam bolo za siedmimi horami, za siedmimi riekami, kde sa voda sypala a piesok lial existovala krajina, v ktorej žilo najviac ľudí na svete.

Títo ľudkovia mali na náš vkus zvláštne stravovacie návyky. Tepelne si neupravovali jedlá živočíšneho pôvodu.
Jedli surové mäkkýše, ryby, mozočky opičiek a rôzne iné čudesné  chute mali. U týchto ľudí  tak ako aj v našich telách prebývali mnohé viriá v symbióze so svojím veľkým hostiteľom - človekom. Chuť na zmenu mali viriá vždy. Ukázali svoju silu i v minulostii - epidémie ako SARS, MERS, prasacia chrípka, vtáčia chrípka, španielska chrípka a mnohé iné, možno nepoznané. Napríklad mor. Pôvodcom tu bola len baktéria v blche? A či vírus v baktérii - prokaryonte (eukaryonty - všetky ostatné bunky živočíchov okrem siníc).

V horných cestách dýchacích žil si spokojne medzi inými  vírusmi aj náš virio Corono. I zachcelo sa mu do sveta, ukázať  sa svetu a spoznať  iné tkanivá. Chcel on spoznať svoju silu, ale ako na to?
Keď on sám to nedokáže, nemá takú výbavu. A povedal si. Nájdem si ja kamaráta. Začal sa zaliečať kamarátovi virio Enterovi. Aké ty máš pekné telo, takmer ako kryštál malý, samé pentagony, asi 60 ich máš, vnútri malé štrbiny ( 2-5 nm). Si taký malý (40 nm), ja zas veľký cca 300 nm. Si taký malý a odolný ani teplo, ani chlad, ani pH, ani UV žiarenie ti tak neublíži ako mne. Ty máš otvorčeky na tele, ja mám rúčky na tele (3-7 nm). Spojíme sa spolu a budeme si rozumieť.

Ja aj ty máme jednovláknovú RNA kyselinu pravotočivú, a ešte aj rovnako polarizujúcu svetlo doprava. Budeme my dobrí kamaráti, pustíme sa do sveta, dáš mi génov zopár, nájdeme si medzihostiteľa. I počúvol ho virio Entero. Spojili sa spolu, prešli tráviacím traktom dolu. Dostali sa k splaškom, a touto vodou k veľkým nádržiam. V tejto vode ľudkovia tej veľkej krajiny chovali si ulitníky - lastúrniky. Chutili im ako iným mnohým národom celého sveta, a to surové.

A hovorí virio Corono  Enterovi. To je dobré, bo sami nič nezmôžeme. Potrebujeme živú  bunku - medzihostiteľa ulitníka (ustrice). Tam získame v organelách jeho buniek energiu, rôzne RNA kyseliny, rôzne RNA polymerázy potrebné na výmenu našich génov. Ulitník to chudák ani nevedel, využili organely jeho bunky (ribozómy, endoplazmatické retikulum, mitochondrie, lyzozómy).
Keď sa trošku virio Corono zmenil Enterovira sa zbavil. Postupne sa zbrojil (enzymatická výbava, antigény, nové gény – čítal nové kodóny, tvoril nové bielkoviny a vyčkával  na  vhodnú príležitosť, ktorá prišla.

Vo veľkej krajine bola veľká športová oslava. Ľudia jedli vo veľkom aj pili, objímali sa a radovali. Chutili im aj ustričky surové. Nevediac, že jedia jedy z latinčiny vírusy - biologické zbrane (RNA, enzýmy, glykoproteíny). Ľudia sa rozprávali, jedli a súčasne vdychovali a dotýkali sa, čím si viriá roznášali.  A tak sa virio Corono dostal z bronchov v pľúcach až dolu k samým pľúcnym mechúrikom. Tam je teraz moje miesto, to je moja teraz nová bunka  - epitelík mechúrika.
V mechúrikoch pľúc mu bolo dobre. U niektorých ľudí podmienky mu zlepšovali pľúcne baktérie. Množil sa a množil, niekde viac, niekde menej. Tam, kde mali ľudia na svojich leukocytoch menej čítacích kontraantigénov a leukocyty ho nespoznali, darilo sa mu lepšie. A u starých ľudí, kde bol pokles T a B-lymfocytov, leukocytov a protilátok  darilo sa mu najlepšie.

U tých najslabších starých, s imunodeficienciou aj u mladších po krátkom čase (5-7 dní) dochádza k zmene - voda sa sem tlačí a s ňou aj bielkoviny, fibrinogén a kolagény. Vytvára sa zátka – bariéra - kyslík sa  neprenáša z pľúc do krvi a hostiteľ človek sa dusí, končí  a odchádza mi.

Čo len so mnou bude,  hovorí si virio Corono,  hostiteľ  mi zahynie, inde zase protilátky ma  bijú. Zmením ja prostredie a yýbavu, zmením formu (S forma na L formu) odídem ja do Európy. Tam mne aj mojim kamarátom bolo v minulosti dobre (španielska chrípka -ortomyxovírusy).
Strasiem sa ja svojich niektorých získaných atypických respiračných prejavov (klinicky spočiatku hnačky, neurologické príznaky - poruchy vnímania, čuchu a chuti,  encefalopathie). Zmutujem si trochu...
Príde Vám on do Európy spolu s ľudmi aj lastúrami (západne od Rakúska, Nemecka, Slovenska a Čiech - historicky a geneticky pravdepodobne iná „rodina“ buniek v telách týchto ľudí, iná DNA, iné HLA antigény ako v epidemiologickom ložisku v Lombardii a Španielsku).
Skáče  si virio Corono  po ľuďoch  z človeka na človeka a čuduje sa.

Sú tu rôzni ľudia. Krivky epidemiologické budú iné. Ich imunita je tu rôzna, ich DNA  je iná. Žijú tu očkovaní aj neočkovaní, sú tu rôzne rasy, rôzne starí, rôzne hygienické pravidlá.
Kam ja pôjdem ukázať svoju silu hovorí si virio Corono.

V tej Európe sú niekde ale múdri ľudia. Pripravili sa na mňa. Očkovali sa proti viriónom, už od roku 1957 niekde zdarma a všetci, v iných kútoch Európy zas len niektorí. Preto tu vznikli najmä v západnej Európe vakcinačné diery.
Ako prví na svete kompletne a všetci ľudia na Slovensku. Majú teraz rýchle  skrížené  protilátky, zmobilizujú sa hneď. Ich leukocyty majú množstvo antigénov, detekujú ma hneď, odovzdajú informáciu B-lymfocytom, špecifické protilátky budú hneď (už do dvoch dní).
Tu mi bude lepšie povie si virio Corono. Síce okresaný, bez sily a  plnej výbavy, ale živý.
U tých druhých v Európe, slabých a starých,  zničím ja tých ľudí viac, ale žiť u nich budem len krátko, a to nie je môj cieľ. Môj večný nepriateľ imunita, v tomto prípade, prehnaná  nešpecifická imunita, zabije mi hostiteľa. Budem si ja šantiť radšej na tých prvých, tam tak rýchlo neskončím.
Času veľa nemám, oslabujú ma protilátky. Hlcú T-lymfocyty, ľudia sa testujú a izolujú.
Slabne moja výbava, musím zase zmutovať a zmeniť prostredie. Odídem ja za veľkú mláku.
Pozriem si ja Big Apple. Vyšantím sa aj tam, kým ma úplne nespútajú.
Cestou za mláku rozmýšľa si virio Corono.

Prečo tí ľudia nezabránia tej imunite, aby mi toľko hostiteľov nepomrelo (neadekvátna nešpecifická imunitná reakcia).

Prečo sa poctivo neočkovali. Prečo sa nechránia rúškami. Prečo  si nezlepšujú svoju imunitu.

Prečo  sa neimunizujú aj v staršom veku očkovaním. Prečo keď nemajú špecifickú protilátku tak im nepodávajú hyperimúnne séra. Prečo nepotlačia patologickú autoimunitnú odpoveď imunosupresívami. Prečo stále jedia surové tkanivá živočíchov. 

Prečo nepotlačia tie hlúpe žírne bunky. Nech nedovolia utopiť mi hostiteľa na suchu (edém pľúc pri SARS).
Nech si trochu užijem a vyskúšam si nové gény. Za veľkou mlákou sa opäť trochu zmením.
Nech si trošku napumpujem svaly.

Je to tu trochu iné zas. V tomto NY-orku. Veľa ľudí, malý priestor, rôzne rasy, samé klimatizácie, samé lieky, rôzna vnímavosť obyvateľstva.
Nepovinné očkovania, slabá imunita. Aj tu strácam silu, cítim, že tu budem už len krátko. Prichádzajú ľudia na to, hoci ťažko a dosť neskoro ako zviazať ma a spútať.
Zabudli už, že tu mali borcov z ruských diaľav Sabinova a Salka, Francúza Pasteura, Angličana Jennera (objavitelia vakcinácie - skrížené protilátky u Jennera, pasážovanie a oslabenie vírusu u Pasteura, použitie   antigénu mŕtveho  vírusu  u Salka).
Nakoniec to skončí ako vždy. Spútajú ma protilátky, obalia mi ruky, nohy zrania (poškodenie  glykoproteínových subjednotiek na povrchu vírusu).
Softwér (RNA) zničia mi aj výbavu - moje drahé enzýmy. Časom nájdu liek (inhibítor proteáz, ribonukleáz) alebo vyrobia protilátku špeciálne na mňa ušitú.  A moje vandrovanie  vo svete sa skončí.

 Hovorí si virio Corono. Vysoko som skákal. Vrátim sa ja tam, odkiaľ som prišiel.
Vrátim sa ja hore do bronchov, síce dosekaný, osekaný, slabý budem ale akoby nepoznaný. Budem si ja žiť svoj život. Imunitu dráždiť nebudem. Hostiteľ môj bude zdravý.
Ale nikomu nezaručujem, keď  zachce sa mi a budú šance, hoc som malý, triasť sa bude ľudstvo  a každý z Vás sa bude báť, že sa vrátim, možno aj v inej horšej podobe.

P.S.
Táto poviedka je napísaná na motívy skutočných udalostí a pri poznaní,
že veci sa dejú tak ako sa majú diať. A keď sa pozeráš dejú sa tak (Marcus
Antonius).
Je dobré, že existuje fantázia, sny, odvaha a šťastie, ktoré nás  posúvajú ďalej v našom poznaní (americký virológ,  lekár a vedec ruského pôvodu Dr.Salk).


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ANALÝZA

Obama s černochmi pochodoval, Trump posiela armádu. Ako to zmení voľby?

Prezident sa ani nesnaží vniesť pokoj.

Dobré ráno

Dobré ráno: Zákaz predaja v nedeľu uškodí hlavne obchodným centrám

V parlamente sú dva poslanecké návrhy.

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Amerika horí, Trump je nahý

V našom regióne Trumpove reči o sprisahaní neprekvapujú.


Už ste čítali?